Mladý človek. Vek od osemnásť do dvadsať osem. Tým nechcem povedať, že tí čo sú starší ako dvadsať osem, že sú starí, ale predsa len už majú viac vidín do budúcnosti a viac nad ňou rozmýšľajú ako táto generácia. Táto generácia skončí strednú školu. Potom ide pracovať alebo ide ďalej študovať na vysokú školu.
Ale čo ďalej?
Človek v tomto veku sa málokedy zamýšľa nad tým, čo bude o pekných pár rokov. Kde bude bývať, keď skončí školu alebo kam sa posunie za tie roky, čo bude chodiť do práce. Hoci by si mal zaobstarávať vlastné bývanie málokto z mladých ľudí na to myslí. Chodia do práce a užívajú si svoj mládežnícky voľný život. Už viac nemusia poslúchať rodičov a dávať na ich rady. Samozrejme, že ich úplne nevyradia zo svojho života, ale už si na seba zarábajú samy a tým sú sebestační.
Svoj život si žijú plnými dúškami. Nejaké šetrenie na budúcnosť sa im zdá zbytočné a je to predsa ešte tak ďaleko. Najprv si užijem, splním svoje sny, kúpim všetko čo chcem a potom budem riešiť čo ďalej.
A tak to potom aj končí.
Z každej výplaty by sme si mali odložiť minimálne päť až desať percent. Ako zálohu na nepredvídané udalosti. Čo keď sa náhodou niečo stane. Na udalosti, ktoré nikto nepredpokladá, ale môžu nastať. Ale aj na svoju budúcnosť, ktorú určite nechcete prežiť niekde pod mostom. To je síce extrém, ale oplatí sa myslieť aj na takéto situácie. Nevravím o tom, že si máte odopierať všetko možné, čo by ste chceli, ale treba si dopriať s mierou. A nájsť pravú mieru sa isto časom naučíte.
Nezabudnite, že ani rodičia tu nebudú večne a aj im bude treba o pár rokov pomáhať. Skúste si odkladať alebo si založiť nejaký sporiaci, či termínovaný účet. Pomôže vám to hlavne v začiatkoch reálneho života, keď sa budete musieť naozaj starať samy o seba bez akejkoľvek rodinnej pomoci. Držím vám silno palce.
