Je zaujímavým všimnúť si postreh o fenoméne dnešnej doby, ktorý zahrňuje neustále fotenia sa a následné pridávanie fotiek ako príspevky na sociálnu sieť s očakávaním, čo na ne povedia druhí. Mnohí mladí ľudia sa zameriavajú na záber a vyvolanie tých najlepších fotiek, na ktorých bude ich osoba v dokonalej póze, než aby úprimne sledovali okolie a robili fotky pre radosť či pamiatku.
Tento fenomén dokonca zachádza tak ďaleko, že mladí ľudia vychádzajú na určité miesta predovšetkým z hlavným účelom- vytvoriť „cool“ fotku. Najdôležitejším sa stáva vytvoriť „najcoolovejšiu“ fotku, ktorú by mohli dať na sociálnu sieť, to je prvoradé, samotný zážitok z okolia a z ľudí je síce tiež podstatný, no akokeby na druhom mieste. Niekedy teda kľudne môžeme vidieť foto s blaženým a radostným úsmevom v „cool“ póze, no takéto foto je možno silené, alebo nie až tak úprimné či výstižné. Možno takú radosť z cesty či miesta ani nezažili, ako sa to snažia propagovať na fotkách. Póza, to je na túto tému ten pravý výraz s obidvoma význammi tohto slova. / Ale nevravím že vždy a u všetkých, no určite v nemálo prípadoch/.
Vidíme to i na vlastné oči a možno takýchto „fotografov“ poznáme i my a na pár výletoch sme s nimi boli. Môžeme sa ale dozvedieť i názory a postrehy sklamaných sprievodcov po krásnych a pamätných miestach, ale aj niektorých samotných účastníkov, ktorí boli zhodne svedkami toho, ako sa tento fenomén prejavil napríklad na exkurzii v Srí Lanke. Určití účastníci vyšli až na vrchol k chrámu a miesto toho aby sa niečo pýtali či fotili dotyčné pamiatky, pózovali pred nimi a orientáciu venovali predovšetkým na seba a svoje „selfie“. Ale poznáte tie typy, jedna „selfie“ nestačí. Na tomto mieste sa fotili dlhý čas, pričom sa snažili spraviť možno jednu fotku, na ktorej by boli dokonalí predovšetkým oni sami. V mnohých prípadoch posvätné, pamätné, ale i prekrásne miesta považujú iba za nástroj, ako vhodné pozadie ich „selfíčka“. Ostatné je vedľajšie.
