Nejedna literatúra či články pojednávajúce o slušnom správaní na verejnosti a spoločenskej etikete sa zhodujú v bode, ktorý vraví o tringelte. Zanechať prepitné sa považuje za slušný, ču už skôr spoločensky vyžadovaný prejav civilizovaného človeka. Situáciu asi zmení iba fakt, ak by sme s poskytnutým servisom boli nadmieru nespokojní. No dokonca aj v prípade, ak by sme s obsluhou neboli spokojní povedzme na 100 %, aj v takej situácii sa odporúča zanechať určité prepitné, avšak menšie. Je to považované za taktický akt. Vy sa ponechaním tringeltu prejavíte ako slušný a spoločensky uvedomelý človek, no a tým, že prepitné bude viditeľne menšie, vlastne dáte najavo svoju miernu nespokojnosť. No samozrejme iné je to v prípade spokojnosti. Vtedy by smiešne malé prepitné mohlo pôsobiť skôr ako zbytočná urážka (znie to šialene ale je to tak).
• Aká výška prepitného by teda bola ideálna?
Na slovenské zvyky a pomery vravíme spravidla o hranici minimálne 10 % z celkovej útraty. To je hranica, ktorá je nastavená ako slušný tringelt, za ktorý by sa nik uraziť nemal (a ak sa urazí, je to jeho chyba). No ak sme boli s personálom nadmieru spokojní, alebo sme si s ním dokonca nadmieru rozumeli, v takom prípade sa odporúča hranica 15 %.
Veľmi sympatický postoj k otázke prepitného má ázijská kultúra. Neviem presne, ako je to s ázijskými podnikmi na Slovensku, ale čo sa týka zvykov v Ázii, tam personál tringelt zo zásady odmieta, nakoľko braním prepitného by porušili svoje zásady, morálku a zvyky, k akým boli vychovaní. V Japonsku sa ponúknutie tringeltu dokonca považuje za urážku. Ich kultúra si totiž zakladá na uritých zvykoch a obete, ktorými sa odlišujú od európskych alebo amerických zvykov (zväčša v pozitívnom zmysle morálneho myslenia), no a daním prepitného im vlastne ukážete, že o ich morálnom kódexe a zvykoch vlastne nič neviete.
