Už odmalička som s mojím otcom chodieval na ryby. Bol to náš zvyk, kedy sme boli len my dvaja a bolo nám skutočne perfektne. Vždy som si vravel, že keď budem mať syna aj ja s ním takto budem chodiť na ryby. Postupom času som často chodieval aj sám, keď otec nemohol a ja som mal na to náladu. Bolo to pre mňa efektívne vyplnenie voľného času a otec bol rád, že som chodieval aj sám. Dal som si niekoľko veľkých rybárskych cieľov, no napriek tomu som vedel, že niektoré z nich sú priam nesplniteľné. Veril som však tomu, že keď budem mať syna, budeme túto záľubu rozvíjať spoločne. A to ma naozaj utešovalo.
Dať si ciele je veľmi dôležité, verím tomu, že ma to vnútorne veľmi posúva. Každého ciele veľmi posúvajú či už tie väčšie, alebo aj tie malé, ktoré by možno pre niektorých ľudí boli úplne zanedbateľné. Keď sa však rozhodnete, že budete pokračovať a budete sa posúvať, zistíte, že vôbec nie je dôležité, aký veľký či malý sen si dáte. Splniť sa dajú oba druhy. A je to len na vás. Preto som si dal za cieľ v rybárčení, že chytím dravú rybu. Možno si niekto predstavuje, že je to niečo jednoduché, no verte tomu, že nie je.
Chytiť dravú rybu je niekedy skutočne ako čakať na zázrak, no ja som bol odhodlaný a povedal som si, že sa nevzdám, dokým ju nechytím. Tiež som si na to nakúpil špeciálne veci a každý víkend som si išiel sadnúť raz na loďku a raz som šiel len tak ku brehu. Dokonca som si nakúpil aj špeciálne blinkre. Bolo to veľmi dlhé čakanie, no napriek tomu sa mi to podarilo. Asi nedokážem ani slovami opísať radosť, ktorú som mal, keď sa mi konečne podarilo chytiť ju. Môj otec sa tiež neskutočne tešil a bol na mňa hrdý. Takže som mal byť z čoho šťastný. Je úžasné, keď si viete splniť sny. Aj keď ten môj bol možno pre niekoho totálne banálny, no názor iných vás predsa nemusí zaujímať.
